b) bažanty chocholaté  

1 rod 1 druh

Podobne ako vrcháre a monaly, sú to opäť vysokohorské druhy so stredne dlhým chvostom a skôr vegetariánskymi potravinovými návykmi. Aj kohút aj sliepka majú krásne chocholy na hlave. Kohút má chocholy aj po stranách hlavy, ktoré v toku vztyčuje. Obidve pohlavia, podobne ako vrcháre, preperujú chvost od stredu po okraje a majú špicaté perie. Bažant chocholatý má neobyčajne dlhé krídla. Ručné letky pri zloženom krídle prečnievajú cez predlakťové. Zaraďujú sa aj ako samostatná podčeľaď Pucrasiinae.

rod:  Pucrasia  Gray, 1841

bažant chocholatý  Pucrasia macrolopha  

(Lesson, 1829)

Dospelý samec

Iné mená: 

bažant koklas

Poddruhy: 

10, podľa Johnsgarda 9, podľa sfarbenia sa dajú rozdeliť na tri skupiny:

Himalájska: bažant chocholatý indický Pucrasia macrolopha macrolopha, západný P. m. castanea, kašmírsky P. m. biddulphi, nepálsky P. m. nipalensis

Zlatogolierová: Meyerov P. m. meyeri, oranžovokrký P. m. ruficollis, žltokrký P. m. xanthospila

Východná: Joretov P. m. joretiana, Darwinov P. m. darwini

Areál výskytu:  

Himaláje od Afganistanu cez Pakistan, severnú Indiu, Nepál a severovýchodný Tibet do severovýchodnej Číny. Je zaujímavé, že sa nevyskytujú vo východných Himalájach; jednotlivé poddruhy sú od seba izolované a niekedy aj dosť vzdialené. Najznámejšie poddruhy: indický alebo obyčajný – sever centrálnej Indie, južný Nepál; západný – východný Afganistan a Pakistan; žltokrký – severovýchodná Čína.

Biotop: 

Zmiešané lesy, ihličnaté lesy a kosodreviny vo vysokohorskom pásme od 1500 – 4500 m n. m. V lete vystupuje až do 5000 m n. m., zato v lete zostupuje aj do bambusových porastov vo výške 1200 m n. m.

Biológia: 

Je ostražitý a pri vyrušení odlieta a vydáva výstražné volanie alebo uniká cez podrast. Mimo obdobia rozmnožovania žije zvyčajne osamotene. Potravou sú semená, výhonky, zelené časti rastlín, hmyz aj drobné stavovce. Kŕmi sa hlavne v dopoludňajších hodinách a potom neskoro popoludní. Potravu získava podobne ako monaly - prekopáva zem kvôli korienkom a hľuzám alebo navštevuje trávnaté oblasti. Hraduje na stromoch odkiaľ sa ozýva, najmä skoro ráno. Meno dostal podľa zvuku „pokras“ alebo „koklas“, ktorý vydáva. V hniezdnej dobe vytvára páry. Niekedy páry spolu žijú celý rok. V zime sa páry často zdržujú v blízkosti, ale nikdy netvoria kŕdle. Hniezdi od apríla do júna. Samica znáša do plytkého hniezda na zemi pod kríkom 5 – 7 (niekedy aj 9) vajec, ktoré sú hnedožlté s červenohnedými škvrnami. Sedí na nich sama. Vo

Detail peria bažanta chocholatého

 veku 5 – 7 dní začínajú mladé poletovať.

Dĺžka: 

♂ 58 – 64 cm  ♀ 52 – 56 cm

Hmotnosť: 

♂ približne 1,1 až 1,4 kg  ♀ okolo 1 kg

Opis: 

Kohút: má krásny neupravený 10 cm dlhý chochol a za očami mu vyrastajú tiež predĺžené (12 cm) hnedé pierka, ktoré v rozrušení a v toku vztyčuje do výšky. Hlava a chochol sú kovovozelené. Po stranách krku za nasadením sánky sú dve oválne biele škvrny. Zobák je čierny, oko čiernohnedé. Ostatné perie má čierny základ, je špicato ukončené a olemované úzkym bielym pásom. Na krídlach a chvoste môže prevládať hnedá farba. Pod bradou, prípadne aj okolo krku, začína škoricovohnedé perie a v úzkom páse sa tiahne cez hrvoľ a prsia až po brucho, môže sa vyskytovať aj na chvoste. Chvost má 16 pier. Nohy sú rohovinové a na beháku majú jednu ostrohu. Keďže vytvára mnoho poddruhov, sfarbenie varíruje podľa príslušného poddruhu. Sliepka: je prevažne hnedá. Spodná strana je svetlejšia, vrchná tmavšia. Perie je prekreslené čiarkami a škvrnkami. Brada je biela, zobák čierny, oko hnedočierne a nohy rohovinové bez ostrohy. Pri sliepkach je medzi poddruhmi menej rozdielov v sfarbení.

Pohlavná dospelosť a vyfarbenie:  

Pár bažantov chocholatých

1. rok

Rodičovstvo:  

monogamné

Znáška: 

9 – 12 vajec

Inkubačná doba: 

26 – 27 dní

Krmivo: 

Zväčša rastlinné, veľké množstvo zeleného kŕmiva, ako je tráva, lucerna a pod. Musí byť čerstvé a v dobrej kvalite.

Chov: 

Náročný, len málo chovateľov dosiahlo úspech pri tomto druhu. Zdajú sa byť náchylné na vnútorné parazity, preto treba pravidelne odčervovať, hlavne pri chove v prírodnej zatrávnenej voliére (musí byť suchá, aby sa netvorilo blato – žije v horách, kde sa voda rýchlo stráca). Chová sa v pároch. Je úplne otužilý.

Odporúčaná veľkosť voliéry:  

Veľká, zatrávnená (odporúča sa okolo 70 m²).

Stav v zajatí:  

Nie je bežný: zraniteľný – vzácny.

Stav v prírode:  

Všeobecne nie je považovaný za ohrozeného a jeho populácia sa zdá byť ustálená – stabillizovaná (rovnováha medzi úmrtnosťou a liahnivosťou), ale niektoré poddruhy sú zraniteľné. Jeho areál výskytu je podobne ako pri ďalších vysokohorských bažantoch ostrovčekovitý a preto vzniká nebezpečenstvo ohrozenia jednotlivých zoogeografických rás. (LC)

© Deno 2005 - 2010