b)
bažanty chocholaté
1 rod 1 druhPodobne
ako vrcháre a monaly,
sú to opäť vysokohorské druhy so stredne dlhým chvostom a skôr
vegetariánskymi potravinovými návykmi. Aj kohút aj sliepka majú krásne
chocholy na hlave. Kohút má chocholy aj po stranách hlavy, ktoré v
toku vztyčuje. Obidve pohlavia, podobne ako vrcháre, preperujú chvost
od stredu po okraje a majú špicaté perie. Bažant chocholatý má
neobyčajne dlhé krídla. Ručné letky pri zloženom krídle prečnievajú
cez predlakťové. Zaraďujú sa aj ako samostatná podčeľaď Pucrasiinae. rod:
Pucrasia Gray,
1841 bažant chocholatý Pucrasia macrolopha(Lesson, 1829)
Iné mená:bažant
koklas Poddruhy:10, podľa Johnsgarda 9, podľa sfarbenia sa dajú rozdeliť na tri skupiny: Himalájska: bažant chocholatý indický Pucrasia macrolopha macrolopha, západný P. m. castanea, kašmírsky P. m. biddulphi, nepálsky P. m. nipalensis Zlatogolierová: Meyerov P. m. meyeri, oranžovokrký P. m. ruficollis, žltokrký P. m. xanthospila Východná:
Joretov P. m. joretiana,
Darwinov P. m. darwini Areál výskytu:Himaláje
od Afganistanu cez Pakistan, severnú Indiu, Nepál a severovýchodný
Tibet do severovýchodnej Číny. Je zaujímavé, že sa nevyskytujú vo
východných Himalájach; jednotlivé poddruhy sú od seba izolované a niekedy
aj dosť vzdialené. Najznámejšie poddruhy: indický alebo
obyčajný
– sever centrálnej Indie, južný Nepál; západný – východný
Afganistan a Pakistan; žltokrký – severovýchodná
Čína. Biotop:Zmiešané
lesy, ihličnaté lesy a kosodreviny vo vysokohorskom pásme od
1500 – 4500 m n. m. V lete vystupuje až do 5000 m n. m., zato v lete
zostupuje aj do bambusových porastov vo výške 1200 m n. m. Biológia:Je
ostražitý a pri vyrušení odlieta a vydáva výstražné volanie
alebo uniká cez podrast. Mimo obdobia rozmnožovania žije zvyčajne
osamotene. Potravou sú semená, výhonky, zelené časti rastlín, hmyz
aj drobné stavovce. Kŕmi sa hlavne v dopoludňajších hodinách a
potom neskoro popoludní. Potravu získava podobne ako monaly - prekopáva
zem kvôli korienkom a hľuzám alebo navštevuje trávnaté oblasti.
Hraduje na stromoch odkiaľ sa ozýva, najmä skoro ráno. Meno dostal
podľa zvuku „pokras“ alebo „koklas“, ktorý vydáva.
veku 5 – 7 dní začínajú mladé poletovať. Dĺžka:♂
58 – 64 cm ♀ 52 –
56 cm Hmotnosť:♂ približne 1,1 až 1,4 kg ♀ okolo 1 kg Opis:Kohút:
má krásny neupravený 10 cm dlhý chochol a za očami mu vyrastajú
tiež predĺžené (12 cm) hnedé pierka, ktoré v rozrušení a v toku
vztyčuje do výšky. Hlava a chochol sú kovovozelené. Po stranách
krku za nasadením sánky sú dve oválne biele škvrny. Zobák je čierny,
oko čiernohnedé. Ostatné perie má čierny základ, je špicato ukončené
a olemované úzkym bielym pásom. Na krídlach a chvoste môže
prevládať hnedá farba. Pod bradou, prípadne aj okolo krku, začína
škoricovohnedé perie a v úzkom páse sa tiahne cez hrvoľ a prsia
až po brucho, môže sa vyskytovať aj na chvoste. Chvost má 16 pier.
Nohy sú rohovinové a na beháku majú jednu ostrohu. Keďže vytvára
mnoho poddruhov, sfarbenie varíruje podľa príslušného poddruhu.
Sliepka: je prevažne hnedá. Spodná strana je svetlejšia, vrchná
tmavšia. Perie je prekreslené čiarkami a škvrnkami. Brada je
biela, zobák čierny, oko hnedočierne a nohy rohovinové
bez ostrohy.
Pri sliepkach je medzi poddruhmi menej rozdielov v sfarbení. Pohlavná dospelosť a vyfarbenie:
1.
rok Rodičovstvo:monogamné Znáška:9 – 12 vajec Inkubačná doba:26
– 27 dní Krmivo:Zväčša
rastlinné, veľké množstvo zeleného kŕmiva, ako je tráva, lucerna
a pod. Musí byť čerstvé a v dobrej kvalite. Chov:Náročný,
len málo chovateľov dosiahlo úspech pri tomto druhu. Zdajú sa byť náchylné
na vnútorné parazity, preto treba pravidelne odčervovať, hlavne pri
chove v prírodnej zatrávnenej voliére (musí byť suchá, aby sa
netvorilo blato – žije v horách, kde sa voda rýchlo stráca).
Chová sa v pároch. Je úplne otužilý. Odporúčaná veľkosť voliéry:Veľká,
zatrávnená (odporúča sa okolo 70 m²). Stav v zajatí:Nie
je bežný: zraniteľný – vzácny. Stav v prírode:Všeobecne nie je považovaný za ohrozeného a jeho populácia sa zdá byť ustálená – stabillizovaná (rovnováha medzi úmrtnosťou a liahnivosťou), ale niektoré poddruhy sú zraniteľné. Jeho areál výskytu je podobne ako pri ďalších vysokohorských bažantoch ostrovčekovitý a preto vzniká nebezpečenstvo ohrozenia jednotlivých zoogeografických rás. (LC)
|