bažant obyčajný Phasianus colchicus  

Linnaeus, 1758


Iné mená: 

Dospelý samec

bažant obojkový, bažant kolchický, bažant poľovný 

Poddruhy: 

Odborníci sa rozchádzajú v teóriách o množstve poddruhov. Rozoznáva sa 33 – 42 poddruhov. Údajne však ide niekedy o krížence medzi jednotlivými poddruhmi v hraničiacich oblastiach ich areálov výskytu. Podľa Johnsgarda existuje 31 poddruhov, podľa Madgea a McGowana 30 a dajú sa rozdeliť do týchto piatich skpín:


čiernokrké: colchicus 4 poddruhy – Nemajú biely obojok, sú prevažne fialovo sfarbené s hnedými krídlami. Obývajú kaukazský región vo výške asi 1000 m n. m. a boli introdukované v západnej Európe a vo Veľkej Británii. Často sa chovajú v zajatí.
- juhokaukazský Phasianus colchicus colchicus – Najznámejší, ale aj najkrajší, obýva oblasť od juhovýchodného okraja Čierneho mora juhovýchodne k juhozápadnému brehu Kaspického mora.
- severokaukazský P. c. septentrionalis 
- talischenský P. c. talischensis
- perský P. c. persicus

bielokrídle: principalis - chrysomelas 5 poddruhov – Majú veľkú bielu škvrnu na krídlach, obojok je malý alebo chýba. Celkové operenie má viac červený nádych. Žije vo výške 600 m n. m. na juhu Ruska, Afganistanu až po západnú Čínu.
- Waleského princa P. c. principalis – Najznámejší, obýva oblasť Ašchabadu v Turkmenistane.
- Zarudnyho P. c. zarudnyi

Dospelá samica

- Bianchiho P. c. bianchii
- Khivanský P. c. chrysomelas
- Zerafshanský P. c. zerafschanicus

kirgizské: mongolicus 2 poddruhy – Okrem bielej škrvny na krídlach majú široký obojok (vpredu prerušený) medený lesk na perí a zelené horné partie. Sú väčšie ako iné poddruhy, žijú vo výške do 1200 m n. m. Aj keď ich často volajú mongolské, pochádzajú z Turkmenistanu.
- kirgizský P. c. mongolicus – Vyskytuje sa východne od Balchašského jazera (Kazachstan) do hraničnej oblasti západnej Číny. Najväčší: až 2 kg.
- syrdarijský P. c. turcestanicus

tarimské: tarimensis 2 poddruhy – Najnovšie zaradenie sem zhŕňa dva dosť odlišné poddruhy. Poddruh shawii bol preradený zo skupiny bielokrídlych bažantov, pretože ho od ostatných poddruhov bielokrídlej skupiny oddeľuje pohorie a je preto lepšie radiť ho medzi tarimské bažanty. 
- tarimský P. c. tarimensis – Obýva západnú Čínu v malej oblasti – v údoliach riek Tarim a Cherchen v nadmorskej výške 700 – 1300 m n. m. Nemá obojok, kostrč je olivovozelená a okolo čierneho brucha majú široký lesklozelený pruh. Krídlové krovky sú svetlohnedé. 
- Yarkandský P. c. shawi - Má biele krídlové krovky, červenavú kostrč a nadchvostové krovky.

Mladé bažanty obyčajné v bažantnici


čínske (obojkové alebo sivokostrčové): torquatus 17 poddruhov – Majú úzky obojok, ktorý môže byť prerušený a jeho veľkosť medzi poddruhmi varíruje, takisto farba kostrče od svetlosivej až po modrú. Krovky krídel sú sivé a väčšina z nich má biele "obočie". Obývajú východnú polovicu Ázie, od južnej Sibíri, Kórei, južne cez Čínu do Barmy + Taiwan – endemický poddruh. Žijú vo výške od 600 do 3300 m n. m.
- zaidamský P. c. vlangali
- Štrauchov P. c. strauchi
- sohokhotský P. c. sohokotensis
- alashanský P. c. alaschanicus
- sungpanský P. c. suehschanensis
- Stoneov P. c. elegans
- Rothschildov P. c. rothschildi
- kweichowský P. c. decollatus

Odrastené bažantie kurčatá v bažantnici

- šan-sijský P. c. kiangsuensis
- čínsky P. c. torquatus – Najznámejší, introdukovaný po celom svete, často chovaný na farmách ako lovný vták. 
- tokinský P. c. takatsukasae
- formózsky P. c. formosanus - Je bledší ako torquatus, so širokým bielym obojkom a svetlomodrou kostrčou (Formosa: starý názov Taiwanu). 
- kórejský P. c. karpowi
- mandžuský P. c. pallasi,
- kobdovský P. c. hagenbecki
- satchuský P. c. satscheuensis
- gobijský P. c. edzinensis 

Areál výskytu: 

Je mimoriadne rozsiahly od Kaukazu v Európe až po východnú a juhovýchodnú Áziu. V Číne okrem vysokých pohorí Tibetu, na severe siaha areál po kórejský polostrov, na juhu po Vietnam. Rozšírenie ale nie je súvislé, ale ostrovčekovité. Niektoré populácie sú úplne izolované, preto sa samostatne vyvíjali a vzniklo toľko poddruhov. Tie, ktoré navzájom susedia, sa v hraničných oblastiach krížia, preto vznikajú dohady o poddruhoch medzi odborníkmi. Bol introdukovaný v Austrálii, na Novom Zélande, v Japonsku, západnej Európe, na Hawaji a v Severnej Amerike. 

Biotop: 

Rôzne druhy biotopov v miernom pásme. Riedke lesy s krovinatým podrastom, stepi, otvorená krajina, údolia atď... V krajinách, kde bol vysadený, obýva okraje lesov, ale aj kultúrne oblasti s pásovou zeleňou, väčšinou v blízkosti vodných tokov. 

Biológia: 

Je stály druh a veľmi zle a ťažkopádne lieta. Pri blížiacom sa nebezpečí najprv uteká, ale ak je náhle vyplašený s hlukom vzlieta. Väčšinou rýchlo vzlietne a potom len plachtí. Objavuje sa aj jednotlivo, aj v pároch, aj v skupinách rôzneho počtu. Skoro ráno a neskoro popoludní vychádza za potravou a vodou. Dospelé bažanty sa živia semenami, bobuľami, zelenými časťami rastlín, hmyzom, červami, mäkkýšmi a príležitostne aj mláďatami malých stavovcov, ako sú jašterice, hady a pod. Zistilo sa, že bažant obyčajný zbiera semená asi 150 druhov burín. Dospelé vtáctvo sa živí prevažne rastlinnou potravou. Väčšinou hraduje v kríkoch, ale aj na stromoch. Je polygamný. Kohút má 2 – 5 sliepok. Tok trvá od marca do mája, prípadne do júna, podľa oblasti výskytu. Kohúty sa ozývajú svojím typickým „kyry kyry kyry“ alebo len „ky-ky“. V toku mávajú krídlami, obiehajú sliepku, zvesujú krídla na strane bližšie k sliepke a skláňajú hlavu. Po spárení sliepka vybuduje plytké hniezdo pri trse trávy, kmeni stromu alebo v kroví a vystelie ho trávou, listami a pod. Znáša 8 – 15 (ale zaznamenalo sa aj menej, ale aj až do 28 kusov) svetlo olivovozelených až sivých vajec a sedí na nich 22 – 25 (väčšinou 24 – 25) dní. Mláďatá rýchlo opúšťajú hniezdo a matka ich vodí a ochraňuje. Ukrýva ich pod krídlami, vo vysokej tráve alebo v kroví. Mláďatá lovia kobylky a saranče, mravce, pavúky a iný hmyz s jeho larvami a ďalšie bezstavovce. Neskôr aj mäkké zelené časti rastlín. Vo veku 14 dní začínajú poletovať. Keď sú schopné letu (45 dní), hradujú s matkou na strome. Zostávajú s ňou 2 mesiace a potom sa osamostatňujú. 

Dospelá sliepka bažanta obyčajného tmavého

Dĺžka: 

♂ 75 – 90 cm, chvost 50 - 60 cm ; ♀ okolo 50 - 60 cm 

Hmotnosť: 

♂ okolo 1 kg ; ♀ okolo 0,8 kg

Opis: 

Kohút: má zelenolesklú hlavu s prípadným bielym perím na temene. Po stranách hlavy, za okom, má predĺžené perá – akési ušká. Okolie oka je červené a v období toku sa zväčšuje do dvoch lalokov, nad okom a pod ním. Na krku má biely, úzky až široký (podľa poddruhu) obojok, príp. chýba. Základná farba je hnedá, varíruje od slamovožltej po škoricovohnedú. Perie je lemované, príp. aj strakaté. Má purpurový, zlatý alebo zelený lesk. Perie na kostrči má voľnú zástavicu, pripomína srsť. Chvost je väčšinou hnedý, priečne čierno páskovaný. Niektoré poddruhy sú skutočne krásne sfarbené. Sliepka: je strakato hnedá. Spodná strana tela je svetlejšia čistohnedá. Horná strana a chvost sú strakaté, hnedo a čierno maskované; chvost má priečne páskovanie ako pri kohútovi. Kohút aj sliepka majú nohy a zobák rohovinové, dúhovku oka hnedú až oranžovožltú. Mláďa: Podobné samici, ale matnejšie s kostrnkovými pásikmi na plášti a lemovaním na kostrči. Samce dostávajú znaky dospelého v piatom mesiaci veku. 

Dospelý kohút bažanta obyčajného tmavého

Pohlavná dospelosť a vyfarbenie: 

1. rok 

Rodičovstvo: 

polygamné 

Znáška: 

8 – 15 vajec (aj viac), 45,2 x 35,5 mm, 30 – 33 g 

Inkubačná doba: 

23 dní (25 dní) 

Krmivo: 

štandardné krmivo pre bažanty (zrniny, zelené krmivo + k dispozícii granuly pre hydinu) 

Chov: 

Ako okrasný vták sa chová väčšinou v pároch alebo v triách. Prevažne sa však chová ako lovný vták na farmách a po preperení sa vypúšťa do revírov. Je úplne otužilý a plodný. 1 sliepka dokáže za sezónu zniesť takmer 100 vajec. Vo veľkých preletovacích voliérach sa chová v pomere 10 – 15 kohútov na 100 sliepok alebo 1 kohút na 10 sliepok. Liahnu sa v liahňach a odchovávajú vo veľkých halách. Kuratá sú voči sebe útočné a často sa ozobávajú až do krvi alebo dokonca do vyzobania vnútorností (kanibalizmus). Odporúča sa: zväčšiť priestor a neprepĺňať odchovne, umiestniť do odchovne seno z lucerky (kuratá sa zamestnajú ozobávaním sena, nie seba), umiestňovať spolu len rovnako staré kuratá, svietiť červeným svetlom (maskuje farbu krvi a tým tlmí stimuláciu ozobávania), ďalej existujú metódy upevňovania ochranných násadcov alebo krúžkov na zobáky proti ozobávaniu alebo okuliarov zabraňujúcich pohľadu dopredu – tým znemožňujú vidieť potenciálneho ozobaného. Sadistickejšia metóda je zrezanie ostrej špičky zobáka a prípadné opálenie rany letovačkou. Každá metóda má výhody i nevýhody. Drobnochovateľmi je ignorovaný, čo je škoda, pretože je celkom nenáročný, prispôsobivý, ľahko sa rozmnožuje a v kráse sa vyrovná ostatným exotickým bažantom. Vhodný pre začiatočníkov. Odchovalo sa aj množstvo farebných mutácií: krémový, platinový, škoricový, čokoládový, červený a strakatý. Dávno známe sú leucíny (biele s tmavými očami) a melanická forma-tenebrosus (takmer čierny s intenzívnym kovovozeleným leskom). Vyšľachtila sa aj tzv. jumbo varieta, ktorej kohút dosahuje dvojnásobnú hmotnosť. 

Kohút bažanta obyčajného bieleho 

Odporúčaná veľkosť voliéry: 

stačí aj 10 m² 

Stav v zajatí: 

početný 

Stav v prírode: 

V oblastiach, kde je introdukovaný je väčšinou hojný. V pôvodnom areáli výskytu nie sú známe presné stavy alebo sa vykazuje prudký pokles. Je často lovený pre mäso. Inak miestami bežný až hojný, niektoré izolované poddruhy by mohli byť zraniteľné až ohrozené z dôvodu obmedzeného územia výskytu. Celková svetová populácia je stabilná a nie je považovaný za ohrozeného (LC). Aj keď je veľmi prispôsobivý, pravdepodobne je na mnohých miestach jeho areálu výskytu sužovaný premenou vhodných biotopov na poľnohospodársku krajinu.

Poznámka: 

U nás veľmi dobre známy druh. Často ho vidieť aj popri cestách a železničných tratiach. Ide však o krížence, ktoré sa rozšírili možno z poľovných revírov. Je to výzva pre chovateľov, aby sa snažili odchovať čisté poddruhy, krásne svojimi rozdielmi.

Divý bažant obyčajný na konci jari pri vracaní sa od napájadla. Foto: Z. Figura


Pozrite si fotografie bažantov obyčajných:

Variabilita vo sfarbení vajec Čerstvo vyliahnuté kura 3-týždňové kura 5-týždňové mláďa 11-týždňová sliepka 11-týždňový kohút
5-mesačný kohút Dospelý vyfarbený kohút Detail hlavy 
s pekne viditeľným
 obojkom a chocholom
Štúdia chvosta kohúta Variabilita vo sfarbení 
chvostových pier kohútov

Pozrite si fotografie bažantov obyčajných tmavých (tenebrosus):

3-dňové kura 2-týždňové kura 5-týždňové kura 10-týždňová sliepka Dospelá sliepka Štúdia chvosta sliepky
10-týždňový kohút 5-mesačný kohút Dospelý kohút Dospelý kohút
iná forma - 
pohľad na krídlo
Portrét
dospelého
kohúta
Detail 
sfarbenia
chrbta
Štúdia chvosta sliepky

Variabilita mladých bažantov obyčajných tmavých:

Kura s rozsiahlou 
bielou na krídlach, 
krku a nohách
Iný pohľad Mláďa so zaují-
mavou strakatou 
kresbou na krku
Iný pohľad Iné mláďa s 
čistobielou kresbou
 na krku
Ďalšie s menšou 
škvrnou

Vypočujte si hlas bažanta obyčajného:
ukážka č.1 - dospelý kohút, kontaktné kvokanie (*.mp3; 152 kB; 9s) spustiť 

ukážka č.2 - dospelý kohút, typické dvojslabičné volanie v toku s mávaním krídel (*.mp3; 33 kB; 2s) spustiť 


Portrét šesťdňového
bažanta obyčajného
Foto: © Zdenko Figura

Šesťdňové mláďa
Foto: © Zdenko Figura

Portrét šesťtýždňovej
samice
Foto: © Zdenko Figura

Šesťtýždňová samička
Foto: © Zdenko Figura


Všetky druhy rodu Phasianus:

  1. bažant obyčajný Phasianus colchicus (Linnaeus, 1758) LC
  2. bažant pestrý Phasianus versicolor Vieillot, 1825 UR


© Deno 2005 - 2012