a) vrcháre

1 rod 1 druh

Majú veľa poddruhov. Sú to zavalité vysokohorské bažanty s veľmi jemným kopijovito ukončeným perím, malým zobákom a chocholom. Pripomínajú skôr jarabice, lebo sú vzrastom menšie a majú pomerne krátky, tupo ukončený chvost, ktorý preperujú ako spomínané jarabice od stredu ku krajom. Zaraďujú sa aj ako samostatná podčeľaď Ithagininae.  

rod: Ithaginis  Wagler, 1832

vrchár krvavý Ithaginis cruentus  

(Hardwicke, 1822)

Iné mená:

bažant krvavý

Poddruhy: 

14, podľa Johnsgarda 11. Podľa sfarbenia sa dajú rozdeliť na dve skupiny: 

Zelenokrídla skupina: himalájsky – alebo nominátny (ten z poddruhov, podľa ktorého bol popísaný druh; nesie meno /nomen/ druhu) Ithaginis cruentus cruentus, tibetský I. c. tibetanus, Kuserov I. c.kuseri , Vernayovej I. c. marionae, Rockov I. c. rocki, Clarkov I. c. clarkei, Geoffroyov I. c. geoffroyi. 

Červenokrídla skupina: Berezowského I. c. berezowskii, Beickov I. c. beicki, Bianchiho I. c. michaelis, Davidov I. c. sinensis. 

Pozn.: Pri druhoch, ktoré prirodzene varírujú – vytvárajú veľa poddruhov, nastávajú medzi autormi (vedcami, ornitológmi a pod.) nezhody v počte a popise poddruhov, hlavne u tých, ktoré sú málo preskúmané.

Areál výskytu:  

Himaláje od Nepálu cez Tibet až po Kan-su, Jün-nan a severnú Barmu.

Biotop: 

Vysokohorské oblasti od rododendronových aj bambusových a ihličnanových porastov a riedkych lesov, cez kosodreviny a kroviny po alpínske lúky. Teda od výšky 3300 m n. m. po 4500 m n. m., ale môže vystúpiť až k hranici snehu - 5000 m n. m. V zime zostupuje na 2700 až 2500 m n. m.

Biológia: 

Zdržujú sa v skupinách 4 – 20 jedincov mimo obdobia hniezdenia a v zime dokonca 30 – 40 jedincov. Pred svitaním zlietajú zo stromov na okraje lesov a túlajú sa voľnými zatrávnenými miestami s vŕbami v susedstve zmiešaných borovo – jedľovo – bukových lesov. Hrabú a hľadajú si potravu, niekedy vyskakujú a ozobávajú kríky. Cez poludnie odpočívajú na konároch. Veľmi dobre behajú ale lietajú len v nebezpečí. Zletia z kopca a keď pominie nebezpečenstvo, vracajú sa späť do kopca vždy pešo. Ak nie sú si istý, skrývajú sa za skaly. V apríli a máji sliepky budujú hniezda pod vetvami stromov, v kríkoch pod skalami, alebo pod spadnutým stromom. Vysteľú ho listami, trávou, machom, konárikmi, ihličím. Hniezdo je plytké. Znášajú 2 – 14 (často 6 – 7) ružových vajec s hnedými škvrnami. Vysedáva ich sliepka (26   - 33 dní) ale kohút ju stráži. Keď sliepka hniezdo opúšťa, prikryje ho trávou alebo perím. V nebezpečí uteká z hniezda alebo ho opustí. V období rozmnožovania žijú v pároch, ale boli pozorované u niektorých poddruhoch, že kohút má dve sliepky. Tiež bolo pozorované, že s 1 sliepkou sa zdržiavali 2 kohúty. Kuriatka vychádzajú s matkou za potravou ako 2 – dňové. Zdržujú sa s ňou až do leta. Vrcháre žerú čakanku, klematis, papraď, prvosienky, jahody, palinu, semená borovíc, šípky, slimáky, hmyz a tiež lišajníky, mach a výhonky briez a borovíc (ako tetrovy). Často potravu vyhrabávajú spod snehu, aj keď sa často kvôli snehu presúvajú do nižších polôh. V niektorých oblastiach sú údajne hojné a dôverčivé.

Dĺžka: 

♂ okolo 46 cm, ♀ okolo 40 cm

Hmotnosť: 

♂ okolo 0,5 - 0,65 kg, ♀ okolo 0,4 - 0,6 kg

Opis: 

Kohút: je na väčšine tela modrosivý. Perie má bielu čiaru pozdĺž kostrnky, takže kohút vyzerá akoby bol čiarkovaný od hlavy až po chvost. Hlava je čierna a v okolí oka má červenú škvrnu, čo budí dojem masky. Zobák je na konci čierny, pri koreni ho cez nozdry lemuje červený lem. Oko je tmavé. Chochol je bielosivý, ako aj krk a prsia; brada červená. Perie chvosta (14 kusov), pŕs a nadchvostových kroviek má červený nádych. Chvostové perie je na konci tónované do bielosivej. Nohy sú červené. Na beháku má jednu ostrohu. Rozdiely medzi poddruhmi spočívajú vo veľkosti a v množstve červenej a čiernej farby na perí. Sliepka: je prevažne škoricovohnedá, jemne čierno škvrnitá. Chochol je sivý, zobák čierny, nohy svetločervené, namiesto ostrohy má na beháku malé výrastky; oko je tmavé. Kura: má červené nohy a zobák. Je hnedoškvrnité so svetlejšie hnedou bradou a spodnou časťou tela. Cez stred hlavy a cez obidve oči mu vedú tri čierne pásy až na krk.

Pohlavná dospelosť a vyfarbenie:  

1. rok

Rodičovstvo:  

monogamné , no informácie z prírody sa rôznia (pozri: Biológia) 

Znáška: 

2 – 14 (priemer 5 - 7) ružových vajec s hnedými škvrnami 

Inkubačná doba:  

26 – 29 dní

Krmivo: 

Prevažne rastlinná potrava. Veľa trávy, lesných plodov; v prírode žerú aj mach a lišajníky (pozri vyššie).

Chov: 

V súčasnosti sa nevyskytuje v zajatí. V 70. rokoch minulého storočia a aj neskôr boli chovaní aj odchovaní. No v zajatí sa neusadili. Je málo informácií o ich chove.

Odporúčaná veľkosť voliéry:  

piesková 15 m² alebo zatrávnená veľmi veľká, cez 90 m² 

Stav v zajatí:  

veľmi vzácny

Stav v prírode:  

Keďže žije vo veľmi odľahlých oblastiach, nie je ohrozený ľudskou činnosťou (ako niektoré iné druhy bažantov). Navyše má dosť veľký areál výskytu, aj keď ten sa prirodzene triešti, pretože obýva horstvá, ktoré majú prirodzené hranice - údolia. Aj keď sa o ich skutočných stavoch nevie až tak veľa, na základe doterajších informácií nie je považovaný za ohrozeného. (LC) CITES II

Poznámka: 

Veľká výzva pre chovateľov bažantov v miernom pásme a v chladnejších oblastiach. Pretože je horským druhom, nevyžaduje teplé podnebie, naviac je takmer výlučne bylinožravý. Má veľa poddruhov, preto poteší tých, čo sa srdečne radujú z rozdielov, ktoré si laik ani nevšimne. Ostáva len veriť, že sa podarí usadiť ho v chovoch.  

Bohužiaľ nemám žiadnu fotografiu vrchára krvavého. Ak mi môžete pomôcť nejakú získať alebo urobiť, napíšte mi prosím! Ďakujem!!!

© Deno 2005 - 2010